O mne

Narodila som sa v Poprade, detstvo som prežila v podtatranskej obci Tatranská Štrba. Mama celý život pracovala ako zdravotná sestra v niekdajších  Kúpeloch na Štrbskom Plese , neskôr v Ústave vo Vyšných Hágoch. Otec vedúceho výroby v Mäsopriemysle vo Svite. Mám jedného brata, ktorý  je profesionálnym záchranárom Horskej služby vo Vysokých Tatrách.

Mama nám celý život „tĺkla“ do hlavy, aby sme robili hocičo iné, len nie v zdravotníctve. Evidentne neúspešne. Brat skončil „urgent“  a ja napriek tomu, že som zmaturovala na SPŠ v Poprade, vzdelanie som si dopĺňala tiež už len v zdravotníctve a v sociálnej práci, a tejto profesii sa aj venujem celý život.

15 rokov som pracovala v Kúpeľoch na Štrbskom Plese v pozíciách sekretárka riaditeľa, neskôr ako referentka pre detskú kúpeľnú liečbu. 

2 roky som pracovala aj ako opatrovateľka seniorov v Rakúsku. 

Po poslednej materskej dovolenke som sa venovala sociálnej práci ako sociálny pracovník v Centre soc. služieb v Poprade, kde som viedla denný stacionár pre seniorov. Ako inštruktorka sociálnej rehabilitácie som pracovala v rámci živnosti aj v zariadení Jeseň źivota, n.o. vo Veľkej Lomnici, v Senires- e n.o. v Poprade – Veľká a dnes som garantkou poskytovania sociálnych služieb v Zariadení pre seniorov v Dolnom Smokovci.

Som zároveň jednou zo štatutárok Akadémie dôstojnej staroby, o.z. – ktoré pôsobí ako registrovaný poskytovateľ soc. služieb od roku 2016. Združuje odborných pracovníkov v oblasti terénnych soc. služieb, pomáhame seniorom v domácnostiach, viacmenej v rámci dobrovoľníctva s vybraním a vybavovaním  vhodnej opatrovateľskej služby, s vybavovaním rehabilitačných a zdravotných pomôcok, s vybavovaním vyšetrení či iných potrieb, či napĺňaní záujmov.

Mojím veľkým koníčkom je zároveň aj moja ďalšia profesia -masérstvo a fyzioterapia. V tejto oblasti som si tiež doplnila vzdelanie a pracujem v jednom úžasnom kolektíve  aj ako pracovník wellness centra v Hoteli Patria na Štrbskom Plese, kde jednoducho v profesiách prepnem a vyčistím vlastné myšlienky od starostí, ktoré ma trápia v sociálnych službách.

Všetko, čo som doteraz dokázala a nadobudla, som nadobudla len svojou tvrdou prácou a život sa teda so mnou nemaznal. Často som mala dve práce naraz. Nie raz som mala na účte pod nulou a týždeň pred výplatou 10 euro v peňaženke.  Preto mám veľké pochopenie aj pre deti z rozvratených rodín a ženy samoživiteľky.

Vo Svite žijeme s rodinou takmer 15 rokov, kde sme si neskôr kúpili náš vysnívaný baťovský domček v červenej kolónii. Sťahovali sme sa z „Kapitánky“. Všetkým určite sľúbim, že nikdy jeho tehlovú fasádu nezmením- pretože ju zbožňujem. Taká, aká je – s farbou tehly, a pri dotyku s pocitom, že tie tehly držali v rukách ľudia, ktorí videli a poznali osobne Baťu…. 

Moje deti vo Svite vyštudovali stredné školy a dve sa rozleteli do sveta. Najmladšia dcéra ešte navštevuje našu „Mierovku“,  tancuje tiež v detskom folklórnom súbore Jánošíček.  Folklór je našou srdcovou záležitosťou, ktorá sa s nami nesie v génoch už po celé generácie. 

Človek keď naozaj chce, dokáže uniesť veľa. Keď bolo najhoršie, vedela som nakopnúť seba, a veľakrát aj iných- do života.

Mojím životným krédom je: nedá sa pomôcť všetkým, ale aj do milióna sa začína počítať od jedna.